Pred 90 rokmi sa narodila osobnosť hudobnej avantgardy Jozef Malovec

Hurbanovo/Bratislava 24. marca (TASR) – Stál pri zrode Elektroakustického štúdia Československého rozhlasu v Bratislave. Jeho skladba Orthogenesis z druhej polovice 60. rokov minulého storočia, sa považuje za prvú autonómnu elektroakustickú skladbu na Slovensku. Patril k centrálnym osobnostiam slovenskej Novej hudby a spolupracoval so súborom Hudba dneška. Nezanedbateľnú stopu zanechal aj v oblasti filmovej hudby.

"Jozef Malovec bol jednou z hlavných postáv avantgardnej vlny v slovenskej hudbe 60. rokov, a preto zohral významnú rolu vo vývine slovenskej hudby. Jeho skladby, napríklad Kryptogram I z roku 1964, mali svoje pevné miesto v repertoári súboru Hudba dneška. Malovec sa skladbou Orthogenesis z roku 1967 razantne presadil aj v rodiacom sa médiu elektroakustickej hudby," uviedol pre TASR slovenský hudobný skladateľ Peter Zagar.

V piatok 24. marca uplynie 90 rokov od narodenia Jozefa Malovca, hudobného skladateľa, významného predstaviteľa slovenskej hudobnej avantgardy.

Jozef Malovec sa narodil 24. marca 1933 v Hurbanove. Skladbu študoval najprv súkromne u hudobného skladateľa Jána Zimmera a v rokoch 1952 – 1954 na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave pod kuratelou Alexandra Moyzesa. Od roku 1954 do roku 1957 pokračoval v štúdiu na pražskej Akadémii múzických umení (AMU) pod vedením Jaroslava Řídkeho a Vladimíra Sommera. V roku 1965 absolvoval aj letný kurz v nemeckom Darmstadte venovaný Novej hudbe.

Na pôdu Československého rozhlasu v Bratislave vstúpil Jozef Malovec v roku 1957, kde pôsobil do roku 1981 ako redaktor a dramaturg. V roku 1965 patril k zakladajúcim osobnostiam Elektroakustického štúdia Československého rozhlasu v Bratislave, neskôr známeho ako Experimentálne štúdio, ktoré poskytlo významný priestor pre skladateľov hľadajúcich najrôznejšie spôsoby hudobnej tvorby.

"Elektroakustické štúdio v Bratislave, spolu s podobnými pracoviskami v Plzni a vo Varšave, bolo v čase svojho vzniku široko-ďaleko jediné svojho druhu. V európskom meradle nadviazalo na priekopnícku iniciatívu v Paríži a Kolíne nad Rýnom so zhruba pätnásťročným odstupom. Pomohlo etablovať Bratislavu na európskej mape tzv. Novej hudby a aj vďaka nemu sa Smolenických seminárov (1968 – 1970), letného stretnutia hudobníkov a muzikológov zaujímajúcich sa o nové kompozičné techniky, zúčastnili významní hudobníci ako Karlheinz Stockhausen, György Ligeti a Mauricio Kagel," zdôraznil Peter Zagar. Okrem Malovca dosiahli medzinárodný ohlas podľa neho aj iní "odchovanci" tohto štúdia ako Miro Bázlik, Alexander Mihalič a Róbert Rudolf.

Medzi Malovcove známe elektroakustické skladby okrem Orthogenesis patria Tmel (1968), Theorema (1971), B-A-C-H (1979) či Záhrada radostí (1982). Do repertoáru súboru Hudba dneška patrili Malovcove diela ako Malá komorná hudba (1964), Dve časti pre komorný orchester (1964), alebo Kryptogram I (1965). Moyzesovo kvarteto uvádzalo jeho Sláčikové kvarteto č. 5 (1990) či Sláčikové kvarteto č. 6 (1997). Malovec skomponoval aj viaceré orchestrálne skladby ako Bagately (1961), Koncertná hudba (1967), Óda (1980), alebo Symfónia č. 1 (1989).

Komponoval aj hudbu k poézii svojej manželky Heleny Malovcovej, napríklad Hudba pre bas a komorný orchester (1977). Výrazne sa venoval tvorbe filmovej hudby. Jeho hudba je súčasťou dokumentárneho filmu režiséra Dušana Hanáka Obrazy starého sveta (1972), viacerých animovaných filmov Viktora Kubala alebo hraných filmov Vladimíra Bahnu Slnečný kúpeľ (1964), či Námestie svätej Alžbety (1965). Zaznela tiež vo filme Eduarda Grečnera Jaškov sen (1997).

"Po novembri 1989 sa nastupujúca generácia prihlásila k odkazu Hudby dneška a Malovcova hudba tak opäť zarezonovala na hudobnej scéne tridsať rokov po svojom vzniku," dodal pre TASR skladateľ Peter Zagar. Malovec podľa neho vynikal v tom, že zvolený hudobný materiál vedel zorganizovať do výrazného tvaru, ktorému dominoval raz rytmus, inokedy silný lyrický náboj.

Jozef Malovec, zaslúžilý umelec z roku 1989, zomrel 7. októbra 1998 v Bratislave.